I píše mi jeden z mojich najbližších priateľov: Vesmír to tak chcel, že sme sa nestretli, nevadí, asi to tak malo byť. A hneď na ďalší deň dostanem sms od inej skvelej kamošky s textom: Presne tak to malo byť, že nám tá návšteva nevyšla, netráp sa!
A ja cítim ozaj silné nutkanie im po spackanom víkende odpísať, že nech netrepú do vetra, že sa nemám chuť nechať čičíkať, že to čo píšu vôbec, ale vôbec vôbec nemusí byť pravda. Neodpíšem však, lebo viem, že to myslia v dobrom, pretože ma majú radi.
To ale nemení nič na realite, že sa navzájom takto divne hypnotizujeme, pretože veci by mohli byť oveľa lepšie ako sú a prepáčte expresivitu, ale že kurva lepšie ako sú!
Môžeme si voľkať, že všetko všecičko čo sa nám v živote deje má svoj obrovský význam a nesie v sebe ten osudový potenciál, vďaka ktorému vieme oveľa lepšie pochopiť iných ľudí, vzťahy, svet a najmä seba. Že skrátka všetko čo sa nám deje sa deje kvôli nám, kvôli tomu, že sme si to pritiahli, že nám to má pomôcť. A že to čo sa nám deje je presne to čo potrebujeme. Že nič proste nie je náhoda. Prd makový, hovorím, ja už mám po tých rokoch týchto spirituálnych sebaklamov fakt po krk.
Radi sa totiž necháme presvedčiť, napríklad nejakou internetovou „vedmou“ s hlbokým a sugestívnym hlasom, že hádka s manželom nie je len tak, vesmír nám chce ukázať zrkadlo, tá hádka nebola náhoda, presne to tvoja duša potrebovala, atď. Ok, ľahko je sa nechať uchlácholiť pri bežných trápeniach. Ale čo povieme, tým miliónom, ktorých postihujú genocídy, hlad, epidémie, akou metafyzikou chceme oblbnúť prírodu, že ju takto sprosto ničíme?? Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje? Áno? Nič nie je náhoda? Lebo kauzalita, dualita, entalpia, entropia? Vieme povedať do očí dievčatku, ktoré bolo prinútené sledovať popravu svojich rodičov, že to presne takto malo byť? Pretože karma, pretože… ???
Nie, veci často nie sú práve také aké mali, či mohli byť. Svet je neuveriteľnou súhrou náhod, predurčení, vedomých i nevedomých činov, plus milión ďalších premenných; teda súčet ich vzájomných vektorov v danom momente. Nie, táto realita nie je najlepšia možná, ba aj naše životy by mohli byť omnoho pestrejšie, veselšie, zmysluplnejšie. Mohli by sme si tu žiť omnoho mierumilovnejšie, nezabíjať sa aspoň navzájom, nekynožiť iné bytosti, byť láskavejší…
Svet sa neriadi podľa našich túžob, ani plánov. To, že si nahovárame, že tie katastrofy, ktoré nás v živote postihli, mali pre nás jedinečný význam vôbec neznamená, že ak by ich nebolo, že by sme na tom dnes neboli omnoho lepšie. Že čo nás nezabilo, to nás posilnilo. Netvrdím, že to nemôže byť pravda, môže, ale čo nás nezabije nás taktiež môže škaredo zjazviť, zohyzdiť a to i povahovo.
Možno nám tieto vetičky-barličky pomáhajú prežiť, každopádne sú často na míle vzdialené od pravdy.
–
JPP
Súvisiace články:
– Skvelý seriál o škandalóznej Oshovej komúne v USA – Wild Wild Country
– 
